EMILIANO TARDIF: „DAJ MI SVOJHO DUCHA, PANE!“

            Emiliano Tardif, kňaz, spomína jednu príhodu z čias svojho pôsobenia v Južnej Amerike:
            „Raz mi domorodí obyvatelia ukázali najväčší hydroenergetický komplex v paraguajskom Itaipú. Vyrába sa tam elektrická energia pre celú krajinu a časť z nej sa vyváža aj do Brazílie a Argentíny. I pohľad na tento monument bol veľmi pôsobivý – ľudia, dokonca i kamióny vyzerali popri obrovských betónových múroch ako drobné hemžiace sa mravce.
            Za súmraku sme sa vracali. Vtedy som si všimol, že niektoré robotnícke domčeky pri priehrade nemajú elektrický prúd a slabo ich osvetľujú tenké voskové sviečky. Bol som šokovaný – niekoľko metrov od najväčších turbín a generátorov na svete nemali ľudia elektrické osvetlenie, ale svietili si len sviečkami!“
            Nestáva sa niečo podobné i nám, kresťanom? Nechýba nám svetlo v srdci? Nechýba nám Duch Svätý? Sme tak blízko mnohým milostiam, a svoj život necháme tak často osvetľovať len slabým svetlom sviečok!
            Dostali sme do daru Božie synovstvo, sviatosti, svätú omšu – cez ne Duch Svätý prúdi do našich sŕdc a spája nás s Bohom. My však nevieme oceniť ich hodnotu. Neustále čakáme na niečo väčšie, veľkolepejšie, na zážitok, ktorý nás konečne ohúri!... Pritom Boh chce, aby sme využili práve tieto milosti, ktoré nám Kristus zanechal a Cirkev sprostredkúva. Chce, aby sme po ňom viac túžili!  Ak túto túžbu v nás nájde, napriek malosti človeka vykoná svoje veľké dielo! Láska je „stretnutie dvoch smädov“, tak sa ktosi vyjadril. Ak my smädíme po Bohu, o čo viac musí smädiť po nás On?
            V Cirkvi práve prežívame obdobie, ktoré nás nabáda viac otvárať sa pôsobeniu Ducha Svätého. Otvorme sa mu teda, aby sme nezotrvávali v tme, keď sme tak blízko Svetla.

Skutočným zmyslom kresťanského života je získať Ducha Svätého.
                                                                                                          Sv. Serafim Sarovský